After the destabilisation of the Slovakian political scene and mass protests following the murder of journalist Jana Kuciak and his partner, the Communist Party of Slovakia issued statements analysing the current situtation. On 9 March, in an open letter addressing the Prime Minister from the Smer-SD social democrat party, KSS declared that from the very beginning the social events triggered by the murder were a well-thought-out attack of the opposition as a coup attempt against the results of parliamentary elections of 2016. It said ‘We clearly see that many non-governmental organizations as well as media serving the interests of foreign owners actively support this goal.’
Referring to the recent massive protests, KSS also questioned the ‘democratic’ character of the protests in its statement on 15 March: ‘What about democracy unilaterally understood and unilaterally enforced, manipulated by the media, which are predominantly in the private ownership of financial groups and oligarchs? Thus, belonging to a minority of a society that, however, forms its governing power structures for its money to help it consolidate and increase its wealth... And as it turns out, the public opinion and behavior of a part of the citizens is also successful. Of course only to the extent that the citizens are willing to become a "herd".’
KSS reminded, in another statement on 13 March, that the suspicions or accusations of corruption and several mafia practices in politics mentioned by the opposition are not a new matter. It was underlined that their roots are in the very essence of the social system that was born in November 1989, and they are the bearers of all past governments, either right-wing or social-democratic. According to the statement, November 1989 has brought about the breaking of the huge state property, a total paralysis of the active role of the state in the economy, as well as the parasitism of political peoples on righteous public sources.
Source: international communist press.
* * *
Komunistická strana Slovenska k aktuálnej politickej situácií na Slovensku
Destabilizácia slovenskej politickej scény, ktorá sa zrodila po parlamentných voľbách v roku 2016 je dokonaná. Koaličný partner, strana Most – Híd, prijala rozhodnutie, ktoré bude smerovať k strate parlamentnej väčšiny vládnej koalície. Toto rozhodnutie zároveň dáva šancu na ústavné riešenie politickej krízy na Slovensku, ktorého vyvrcholením by mali byť predčasné parlamentné voľby.
Komunistická strana Slovenska mala, a aj dnes má principiálne výhrady voči politike súčasnej vládnej koalície. KSS viackrát upozorňovala na absenciu zásadovej a koncepčnej ľavicovej politiky u strany Smer – SD, ako aj na jej dvojtvarú zahraničnú politiku. Napriek tomu je toho názoru, že politická kríza na Slovensku bola, a stále je, ovplyvňovaná a koordinovaná záujmami, ktorých spoločným menovateľom sú záujmy zahraničných oligarchických skupín. Cieľom politickej destabilizácie krajiny, ktorej nástrojom sú bezhodnotové strany súčasnej opozície, prezident republiky, viaceré mimovládne organizácie, ako aj mienkotvorné média, bolo a stále je, pokúsiť sa o taký obrat slovenskej politiky, ktorého výsledkom by bola servilná politika voči požiadavkám Európskej únie, ako aj transatlantických štruktúr. Pokus o politický prevrat je podľa KSS výstižné pomenovanie pre stav, v ktorom sa spoločnosť nachádza.
Komunistická strana Slovenska zároveň konštatuje, že podozrenia či obvinenia z korupcie a viacerých mafiánskych praktík v politike nie sú záležitosťou novou. Svoje korene majú v samotnej podstate spoločenského systému, ktorý splodil november 1989 a ich nositeľom sú všetky doterajšie vlády a je jedno či boli pravicové alebo sociálnodemokratické. November 1989 priniesol rozkradnutie obrovského majetku štátu, totálne ochromenie aktívnej úlohy štátu v ekonomike, ako aj parazitizmus politických špičiek na zúbožených verejných zdrojoch. Rozhodujúcimi v ekonomike sa stali skupiny oligarchov, ktoré zrástli s politikou a konajú v rozpore so záujmami bežných ľudí. KSS je toho názoru, že všetky korupčné kauzy je potrebné prešetriť a ich aktérov súdiť.
Komunistická strana Slovenska zastáva názor, aby súčasná vládna koalícia priviedla Slovensko k predčasným parlamentným voľbám, ktoré by sa mali uskutočniť výhradne na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Do času konania predčasných parlamentných volieb odmietame úradnícku vládu, na ktorej by sa odrážali mechanizmy prezidentského rozhodovania.
Predčasné parlamentné voľby, ako dôsledok možného rozpadu súčasnej vládnej koalície, realizované na základe ústavných princípov, sú jediným správnym riešením politickej krízy, do ktorej priviedli Slovensko. Predčasné parlamentné voľby vníma KSS ako príležitosť na mobilizáciu všetkých vlasteneckých a ľavicových síl do boja proti neoliberálnej a zapredaneckej politike, proti korupcii a oligarchom, do boja za záujmy Slovenska a jeho občanov.
V Bratislave 13. 3. 2018
Jozef Hrdlička, predseda KSS.
Nikto nespochybňuje právo verejnosti zhromažďovať sa na námestiach či iných priestoroch a vyjadrovať svoje názory, alebo požiadavky voči vládnucej moci. V demokracii to vždy bolo a je právom všetkých občanov štátu.
Aj nedávne zhromaždenia, deklarované účastníkmi i organizátormi ako smútočné, ale aj protestné, majú nespochybniteľné právo na uskutočnenie a vyjadrenie svojich cieľov. Druhou vecou je, aké sú tie ciele, a ako sa samotné protesty a celá mediálna i politická kampaň okolo nich rozvíja a kam smeruje.
Vyjadrenia protestov, požiadaviek, alebo nespokojnosti skupinou občanov by mali byť signálom pre vládnu moc, že nekoná v niektorých veciach správne. Alebo aspoň to, že nekoná podľa predstav niektorých skupín obyvateľstva.
To však ešte neznamená, že tak ako protestujúci, rozmýšľa a žiada aj ostatná časť občanov krajiny. Teda, že vládnuca moc musí hneď konať podľa predstav zhromaždených či protestujúcich a splniť ich požiadavky neodkladne a v nimi požadovanom zmysle. Kde by tak skončila demokracia, ak by sa takáto prax zviedla do praktickej politiky, či života krajiny alebo obce? „Prevážna menšina“, ktorá si prisvojila „patent na pravdu“ bude žiadať niečo, čo absolútna väčšina nepovažuje za potrebné či správne. Alebo má úplne iný názor na danú zmenu, usporiadanie, fungovanie. Páčilo by sa nám také fungovanie spoločnosti v ktorej žijeme?
Kde ostala demokracia a práva neprotestujúcej či nedemonštrujúcej väčšiny? Kde ostala ich sloboda a rešpektovanie ich názoru? Kde a ako je, či bude rešpektovaný ich hlas?
Pozrime sa, čo sa stalo na Slovensku v posledných dvoch týždňoch?
Niekoľko desiatok tisíc účastníkov zhromaždení /podľa niektorých odhadov sto tisíc/ vraj žiadalo odstúpenie vlády. To sa stalo argumentom pre opozičné strany, aby ich lídri vyhlasovali, že „ľudia chcú zmenu“.
Podľa tvrdení väčšiny súčasných politických strán, boli parlamentné voľby v roku 2016 demokratické. Ak je to tak, to znamená, že súčasná koaličná vláda vznikla zo strán, ktoré dostali dôveru viac ako 1,1 milióna voličov na Slovensku. Ako ďaleko je teda v takom prípade demokratické a nejakým spôsobom záväzne, aby 100 tisíc účastníkov protestov žiadalo a vydobylo si zmenu toho, o čom rozhodlo 1,1 milióna občanov?
Ďalších 1,7 milióna voličov nebolo vôbec voliť. O názory týchto ľudí „prevážna menšina“ nemá záujem a nepotrebuje ich vedieť? Alebo jej práve takýto stav pasivity voličov – občanov vyhovuje!?
Samozrejme že áno. Oni s tým dokonca počítajú, ako so samozrejmosťou v demokracii „podľa ich predstav“. Naviac, ak je iniciátorom legalizácie pochybného demokratického kroku samotný prezident krajiny, ktorý bol „zvolený“ fakticky len 29,5 percentným počtom voličov – občanov z celkového počtu zapísaných voličov, teda ani celou jednou tretinou , aj to je ukážkou predstav niektorých síl o demokracii. K legalizácii „sotva demokratického“ konania prispieva ešte manipulácia verejnou mienkou zo strany redaktorov médii, takzvaných politológov, dokonca niektorých učiteľov univerzít, ktorí v iných prípadoch vehementne obhajujú nezávislosť akademickej pôdy. Prirodzene za výdatnej aktívnej podpory rôznych šebejov, mesežnikovov, ale aj matovičov, gálkov, budajov a iných „pobudov“.
Čo s takou demokraciou?
Čo s demokraciou jednostranne chápanou a jednostranne presadzovanou, manipulovanou médiami, ktoré sú prevážne v súkromnom vlastníctve finančných skupín a oligarchov? Teda vo vlastníctve menšiny spoločnosti, ktorá si však za svoje peniaze formuje vládne mocenské štruktúry tak, aby jej pomáhali jej bohatstvo upevňovať a zväčšovať. A ako sa ukazuje, formuje celkom úspešne aj verejnú mienku a správanie sa niektorej časti občanov. Samozrejme len do tej miery, do akej sa z občanov je ochotné stáť sa „stádo“. Len do času, kým sa neprebudí, alebo kým niekto, alebo niečo neprebudí „zdravý rozum“ spoločnosti.
Pavol Suško
podpredseda KSS.
